Ekonomický jav, ktorý predstavuje trvalý rast cenovej hladiny tovarov a služieb v ekonomike za určité časové obdobie. Inými slovami, za rovnaké množstvo peňazí si môžete kúpiť menej tovarov a služieb ako predtým. Inflácia sa meria pomocou rôznych indexov cien, z ktorých najznámejší je index spotrebiteľských cien (CPI). CPI meria zmeny cien reprezentatívneho koša tovarov a služieb, ktoré spotrebitelia bežne kupujú. Typy inflácie: Dopytová inflácia – Vzniká, keď dopyt po tovaroch a službách prevyšuje ponuku. Nákladová inflácia – Vzniká, keď rastú výrobné náklady, napríklad ceny surovín alebo miezd. Vstavaná inflácia – Vzniká, keď ľudia očakávajú budúcu infláciu a začnú požadovať vyššie mzdy alebo ceny. Hyperinflácia – Extrémne vysoká a rýchla inflácia, ktorá môže viesť k zrúteniu ekonomiky.

Teória ekonomickej inflácie, ktorú ako prvý opísal írsko-francúzsky ekonóm Richard Cantillon v 18. storočí. Táto teória vysvetľuje, ako zmeny v ponuke peňazí ovplyvňujú ceny a ekonomiku nerovnomerne. Nerovnomerné rozdelenie nových peňazí: Cantillon tvrdil, že keď sa do ekonomiky zavedú nové peniaze (napríklad prostredníctvom ťažby zlata, centrálnej banky alebo vládnych výdavkov), tieto peniaze sa nerozdelia rovnomerne medzi všetkých účastníkov ekonomiky. Prví príjemcovia nových peňazí: Tí, ktorí dostanú nové peniaze ako prví, môžu využiť svoju zvýšenú kúpnu silu na nákup tovarov a služieb za pôvodné ceny. To vedie k zvýšenému dopytu a rastu cien v týchto odvetviach. Šírenie inflácie: Ako sa nové peniaze šíria ekonomikou, ceny sa postupne zvyšujú aj v iných odvetviach. Avšak, tí, ktorí dostanú nové peniaze neskôr, čelia vyšším cenám, než tí, ktorí ich dostali ako prví. Nerovnomerné dopady: Cantillonov efekt zdôrazňuje, že inflácia nemá rovnaký dopad na všetkých. Tí, ktorí sú bližšie k zdroju nových peňazí, majú tendenciu profitovať, zatiaľ čo tí, ktorí sú vzdialenejší, sú v nevýhode. Príklady: Kvantitatívne uvoľňovanie – Keď centrálna banka vytvára nové peniaze a nakupuje aktíva, finančné inštitúcie a investori, ktorí predávajú aktíva, sú prví, ktorí dostanú nové peniaze. To môže viesť k rastu cien aktív, ako sú akcie a nehnuteľnosti. Vládne výdavky – Keď vláda zvyšuje svoje výdavky, dodávatelia a zamestnanci vlády sú prví, ktorí dostanú nové peniaze. To môže viesť k rastu cien v odvetviach, ktoré súvisia s vládnymi výdavkami.

Opačný jav ako inflácia, teda všeobecný pokles cenovej hladiny tovarov a služieb.

Celková trhová hodnota všetkých finálnych tovarov a služieb vyrobených v danej krajine za určité časové obdobie.

HDP v bežných (trhových) cenách. Vyjadruje hodnotu všetkých finálnych tovarov a služieb vyrobených v danej krajine v danom období, ocenených aktuálnymi trhovými cenami. Je ovplyvnený nielen reálnym objemom produkcie, ale aj zmenami cenovej hladiny (infláciou). Pri porovnávaní HDP v bežných cenách medzi rôznymi obdobiami je potrebné brať do úvahy infláciu, pretože rast nominálneho HDP nemusí vždy znamenať reálny rast ekonomiky.

HDP vyjadrený v stálych cenách. Eliminuje vplyv zmien cenovej hladiny a vyjadruje hodnotu produkcie v cenách zvoleného základného roka. Poskytuje presnejší obraz o reálnom raste alebo poklese ekonomiky. Umožňuje lepšie porovnávať ekonomický výkon krajiny v rôznych obdobiach, pretože zohľadňuje len zmeny v objeme produkcie. Hlavný rozdiel medzi HDP v bežných a stálych cenách spočíva v tom, že nominálny HDP zahŕňa vplyv inflácie, zatiaľ čo reálny HDP ho eliminuje. Príklad: Ak nominálny HDP vzrástol o 5 % a inflácia bola 3 %, reálny HDP vzrástol len o 2 %.

Percentuálna sadzba, ktorú si banka účtuje za poskytnutie úveru alebo ktorú vypláca za vklady.

Jednotka, ktorá sa používa na vyjadrenie rozdielu medzi dvoma percentuálnymi hodnotami. Je dôležité rozlišovať medzi percentuálnym bodom a percentom, pretože tieto dva pojmy sa často zamieňajú. Percentuálny bod je aritmetický rozdiel medzi dvoma percentuálnymi hodnotami. Rozdiel medzi percentom a percentuálnym bodom: Percento vyjadruje relatívnu zmenu, zatiaľ čo percentuálny bod vyjadruje absolútny rozdiel. Príklad: Ak sa úroková sadzba zvýši z 2% na 3% tak sa zvýšila o 1 percentuálny bod. Ak sa úroková sadzba zvýši z 2% na 3% tak sa zvýšila o 50 percent. (3-2)/2= 0,5 čo je 50%.

Merná jednotka, ktorá sa používa vo financiách na vyjadrenie percentuálnej zmeny hodnoty alebo sadzby finančného nástroja. Bázický bod (bp) je jedna stotina percentuálneho bodu (0,01 %). Inými slovami, 100 bázických bodov sa rovná 1 percentu. Príklad: Zmena úrokovej sadzby z 1,25 % na 1,50 % predstavuje zmenu o 25 bázických bodov (150 – 125).

Stav, keď ľudia v produktívnom veku, ktorí sú schopní a ochotní pracovať, nemajú prácu.

Základné sily trhu. Ponuka predstavuje množstvo tovarov a služieb, ktoré sú výrobcovia ochotní ponúknuť, a dopyt predstavuje množstvo tovarov a služieb, ktoré sú spotrebitelia ochotní kúpiť.

Ekonomický systém, v ktorom sú ceny tovarov a služieb určované ponukou a dopytom na trhu.

Ekonomický systém, v ktorom štát rozhoduje o výrobe a distribúcii tovarov a služieb.

Vládna politika, ktorá sa týka verejných výdavkov a daní.

Politika centrálnej banky, ktorá sa týka kontroly peňažnej zásoby a úrokových sadzieb.

Hospodárska politika, ktorej cieľom je obmedziť dovoz z iných krajín prostredníctvom ciel, kvót a iných opatrení. Cieľom takýchto opatrení je chrániť domáci priemysel pred zahraničnou konkurenciou.

Nákup aktív s cieľom dosiahnuť budúci zisk.

Cenné papiere, ktoré predstavujú podiel na vlastníctve spoločnosti.

Cenné papiere, ktoré predstavujú dlh, ktorý emitent dlhuje investorovi.

Organizovaný trh, na ktorom sa obchoduje s cennými papiermi a inými finančnými nástrojmi.

Obdobie poklesu ekonomickej aktivity, zvyčajne definované ako dva po sebe idúce štvrťroky poklesu HDP.

Proces rastúcej vzájomnej závislosti a prepojenosti národných ekonomík.

Dlhodobá a hlboká recesia.

Nákup tovarov a služieb zo zahraničia.

Predaj tovarov a služieb do zahraničia.

Cena jednej meny vyjadrená v inej mene.

Plán príjmov a výdavkov.

Rozdiel medzi výdavkami štátu a jeho príjmami za určité obdobie (zvyčajne jeden rok). Ak štát minie viac peňazí, ako vyberie na daniach a poplatkoch, vznikne deficit.

Kumulatívna suma všetkých deficitov, ktoré štát nahromadil v minulosti. Inými slovami, je to celková suma peňazí, ktorú štát dlží.